Víkend v Izraeli - Tel Aviv & Jeruzalem

Autor: Matúš Meluš | 31.3.2020 o 22:11 | Karma článku: 3,62 | Prečítané:  677x

Vo svetle dnešných udalostí som rád, že sme v roku 2020 ešte stihli navštíviť niektorú zo zahraničných destinácií. V novembri minulého roku padlo rozhodnutie na ďalšiu z krajín, ktorá bola pre nás zatiaľ nepoznaná. 

Opäť rozhodli prijateľné ceny leteniek a ubytovania. Spiatočná trasa Viedeň – Tel Aviv vyšla na 48€ (cez Wizzair), nocľah na dve noci v širšom centre izraelskej metropoly 65€/osoba. Let bol síce trochu dlhší, ale bez komplikácií. Z letiska Ben Gurion sa za normálnych okolností dostanete do mesta pohodlne vlakom. My sme však po prílete zistili, že železnicu rekonštruujú a bolo nutné hľadať alternatívu. Našťastie to nebol problém, náhradnú dopravu tvorili free autobusy odchádzajúce spred terminálu každých pár minút. Odviezli sme sa na HaHagana Station (menšia autobusová a vlaková stanica) a odtiaľ už len chvíľu chôdze k apartmánu nachádzajúcemu sa na ulici Ayelet ha-Shakhar. Našou výhodou je, že zväčša cestujeme len s ruksakmi a mohli sme sa tak pohybovať po Tel Avive už od rána napriek tomu, že check-in bol plánovaný až na 14:00 (prílet už o 8:30). Pani domáca Nesly mala trochu problém s angličtinou, no napokon sme sa našli a v poriadku ubytovali. 

Tel Aviv je moderné mesto, bez výnimočných pamätihodností. Dôvod je jednoduchý, založené bolo až v roku 1909. Podľa môjho názoru tu je čo vidieť, no „pochodíte“ si ho za jedeň deň. Začnite dobrým jedlom, piatkový brunch nás čakal v podniku s jednoduchým názvom Coffee Bar na ulici Yad Harutsim. Shakshuka a falafel padli veľmi dobre. Mali sme trochu obavy, či nebudú prevádzky zatvorené, keďže sa blížil shabbat. Ide o obdobie medzi piatkovým a sobotným súmrakom, funguje približne ako náš víkend. Nejazdí MHD a mnoho obchodov zostáva zatvorených. Našťastie, v Tel Avive tento náboženský sviatok neberú „až tak vážne“. Z neskorých raňajok naše kroky smerovali na pláž Banana Beach, chôdzou nám to trvalo asi 45 minút čistého času. Po ceste stála za pozretie jedna z najvyšších stavieb v meste Sonol Tower či rozsiahly bazár s rôznym tovarom Bezalel Market. V jeho okolí sa tiež nachádza mnoho príjemných kavarní so sladkými a slanými dobrotami (odporúčam napr. Hamalabiyu). Ulice neboli preľudnené, nakoľko február patrí v Izraeli k chladnejším a daždivejším mesiacom. Nám však bolo dopriate slnečné počasie, síce veternejšie, no s teplotou okolo 17-18 °C. Na pláži sme strávili asi hodinku v sprievode surferov a šarkanov. Pobrežný bulvár je moderný, s množstvom hotelov, obchodov a perfektnou cyklotrasou. V tejto mimosezónnej dobe tu bol samozrejme oveľa väčší kľud.

Návrat na apartmán sa natiahol až na neskoré poobedie a po krátkom oddychu sa začali ozývať naše žalúdky. Priateľka sa snažila nájsť reštauráciu čo najbližšie, v nohách sme už mali dobrých 17 km. Voľba teda padla na Tulip (na ulici Yehuda ha-Levi). Trochu prekvapivo sa z nej vykľul podnik so stredoeurópskou kuchyňou a tak nám na tanieri pristál fajnový kurací rezeň, resp. zapekané zemiaky so smotanou a klobáskou. Mňam. Na druhej strane, pohár bieleho vína z izraelskej produkcie sa ukázal ako vhodný doplnok ku kvalitnej večeri z „našich“ pomerov. Prvý deň bol na konci a ráno sme nabrali smer Jeruzalem.

Ako som spomínal, autobusy a vlaky cez shabbat nejazdia. Dostať sa do náboženského centra (nielen) tejto krajiny ale nie je problém. Najjednoduchšou cestou je využitie tzv. sherutu – minibusu, ktorý vyrazí zo zastávky, akonáhle sa zaplní pasažiermi. Z nášho apatmánu sme to mali najbližšie na New Central Bus Station (ulica Levinski), kde mali sheruty svoje stanovisko. Nemusíte sa báť, určite ich zbadáte, resp. vás aj sami „manažéri“ oslovia. Naplnil sa prakticky za pár minút a za cca 9 eur (35 šekelov) vás po zhruba hodine a štvrť jazdy vysadí až v starom centre Jeruzalema. Z toho istého miesta (Avraham Halperin Square, príp. Ha Nevi´im Terminal) sa dá nastúpiť aj na spiatočnú cestu do Tel Avivu. Púť „old townom“ sme začali vstupom cez New Gate a napriek "aprílovému" počasiu nás doslova očarilo. Minimum turistov, no inak typický ruch. Akoby tu bola klasická sezóna. 99% stánkov a reštaurácií otvorených a nechýbali ani z každého kúta číhajúci obchodníci, samozrejme ochotní čokoľvek a akokoľvek cenovo zjednávať. 

Trasa viedla od Baziliky Svätého hrobu, cez Múr nárekov a Lions´ Gate až na Olivovú horu. Jediný nápor turistov nás zastihol v spomínanej Bazilike, nakoľko každý chcel vidieť miesto, kde bol údajne pochovaný Ježiš Kristus. My sme sa mu však vyhli, výnimočná je totiž celá stavba a ako to býva zvykom, o pár metrov ďalej už nebola žiadna tlačenica. Ostatné miesta si vychutnávame v plnej kráse a takmer bez ľudí. Medzitým nám opäť vyhladlo, arabská reštaurácia Abu Shukri pôsobila zvonku miniatúrne, no vnútri ponúkala veľký priestor na sedenie. Jahňacina chutila parádne. Múr nárekov je tradične rozdelený na ženskú a mužskú časť, fotku si ale cez shabbat neurobíte. Cestou k Olivovej hore nám spoločnosť robil párik z Prešova, prehodili sme pár slov a rozdelili sa pred Getsemanskou záhradou. Hneď vedľa nej sa nachádza Hrobka Panny Márie a ruský ortodoxný Kostol Márie Magdalény.

Na Olivovej hore mohutne fúkalo, ale vynahradili nám to perfektné výhľady a priateľskí domáci, ktorí takmer vyskočili z idúceho auta, aby nám mohli spraviť fotku. Cestou nazad nás čakala prechádzka okolo starého mesta zo západnej strany. Po uliciach Derech HaOfel a Ma´ale HaShalom sme sa dostali až na horu Zion, kde sa nachádza Hrobka kráľa Dávida, ale aj Cenacle (izba, kde sa odohrala Posledná večera). Ako bonus sa nám podarilo dostať na modlitbu ortodoxných Židov, ktorú však bolo nutné po pár minútach opustiť z náboženských dôvodov. Druhý deň sa chýlil pomaly ku koncu, za Jaffa Gate sa už nachádzal východiskový bod pre sherut a návrat do Tel Avivu. Jediná chybička – kvôli shabbatu sme sa nedostali na Chrámovú horu.

V nedeľu ešte výživné raňajky a cestou na letisko sme využili aj lístky na vlak, ktoré sme si kúpili ešte v piatok. Železnica už bola sprejazdnená. Víkend v Izraeli v nás zanechal hlboký dojem. Jeruzalem si zamilujete, aj keď nie ste extra veriaci. Naopak, Tel Aviv sa nám javil ako iný svet, kozmopolitný a svetský. Pripravte si trochu väčšie „vreckové“, ceny sú o niečo vyššie ako u nás. Často som pred cestou dostával otázky o bezpečnosti. Môžem vás uistiť, že v tejto oblasti nenechávajú domáci nič na náhodu. Vídavali sme skupinky policajtov i vojakov, navyše boli ochotní poradiť a pomôcť. Za nás teda určite odporúčam túto destináciu aj na viac ako víkend. Shalom alechem!

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Británia zrejme zruší karanténu pre Slovákov, keď ju zaradíme medzi bezpečné krajiny

Počet chorých máme stále lepší ako Česi, či Chorváti, aj tak ich Briti zvýhodnili.

AUTORSKÁ STRANA MICHALA HAVRANA

Vraj ideme rúcať pyramídy (píše Michal Havran)

Ľudia sú si rovní a každý, kto tvrdí opak na našliapnuté do pekla.


Už ste čítali?