Na potulkách Padovou

Autor: Matúš Meluš | 6.10.2019 o 19:39 | Karma článku: 1,26 | Prečítané:  407x

Deň plný zážitkov v meste, kde pôsobilo mnoho známych vedcov a učencov, napr. Mikuláš Kopernik či Galileo Galilei. 

V mojom prvom blogu som vám priniesol zážitky z nášho výletu do mestečka Chioggia v Benátskej lagúne, kde sme za tri dni toho stihli naozaj dosť. Odchádzali sme odtiaľ v sobotu ráno a uvažovali sme, že by sme si tento víkendový deň spríjemnili ešte jednou zastávkou v nejakom blízkom meste. V dostupnej vzdialenosti sme sa rozhodovali medzi Ferrarou a Padovou, pričom voľba padla na druhú menovanú možnosť. Po „starej“ ceste cez Piove di Sacco a Ponte San Nicoló nám to trvalo asi hodinku, auto sme odparkovali 20 minút chôdze od centra na záchytnom parkovisku Car Park Padua nachádzajúcom sa na Via Trieste. Hodinová sadzba bola 1,10€, čiže nič hrozné. Vybrali sme sa po moste cez rieku Bacchiglione a za cieľ sme si určili hlavné námestie Prato della Valle. Pokračovali sme po Via Porciglia a prvú fotozastávku sme absolvovali pri Chiesa degli Eremitani z 13. storočia, kde sídli cirkev pustovníkov sv. Augustína.

Cez pekné uličky Via Altinate a Via Carlo Cassan sme sa dostali na jeden z hlavných bulvárov Riviera del Ponti Romani, resp. Riviera Tito Livio. Postupne sa budete približovať stále viac do historického centra, ulice lemuje mnoho kaviarní, malých reštaurácií a obchodov s rôznym sortimentom – od oblečenia a kozmetiky až po cukrovinky. Na križovatke ulíc Via Gualchiere, Via Roma a Via Umberto I. si môžete spraviť peknú fotku nad ramenom rieky. 

Ďalej sme pokračovali až na koniec tretej spomenutej ulice, kde sa nám zjavilo nádherné námestie Prato della Valle s monumentálnym vodným kanálom v tvare elipsy. Jeho obvod zdobí viac ako 70 sôch. Je to najväčšie námestie v celom Taliansku a rozkladá sa na ploche cez 90 000 m2. Ak budete mať šťastie ako my, môžete si vychutnať tradičný trh, ktorý sa konal práve v sobotu, keď sme sa tu nachádzali. Stánky obchodníkov obkolesili prakticky celé námestie a vybrať sme si mohli naozaj všeličo. Neskôr sme zamierili k bazilike Santa Giustina na okraji Prato della Valle a k pravdepodobne najznámejšej stavbe mesta – bazilike Sant´ Antonio.

V jej tesnej blízkosti sme objavili botanickú záhradu skrývajúcu nezvyčajné prírodné poklady. Starostlivosť spadá pod miestnu padovskú univerzitu a musím povedať, že ide o vskutku skvostnú stavbu. Okrem exteriéru nás očaril aj interiér vrátane skleníka, kde môžete nájsť flóru zo všetkých kútov sveta aj s autentickým vzduchom a vlhkosťou. Za 10-eurový vstup sa tu môžete pohybovať toľko, koľko sa vám bude chcieť. My sme medzi stromami, kríkmi a rastlinami strávili snáď dve hodiny. Okrem spomenutých pamätihodností teda odporúčam aj návštevu tohto úžasného miesta. Nezabudnite však na pitný režim, počas celého dňa sa teplota šplhala až k 33°C a aj my sme sa snažili nájsť pri každej možnej príležitosti kúsok tieňa. To sa už deň prehupol do skorého popoludnia a my sme sa pomaly poberali späť k nášmu autu.

Plánovali sme si dopriať ešte rýchly obed a tradičnú kávu. Možností na spiatočnej prechádzke bolo neúrekom. Oslovil nás netradičný „fast-food“ – podávali sa v ňom cestoviny nazývané bigoli. Už jeho označenie Bigoi Padova dával znať, o čom to v ňom bude. Napriek počiatočným obavám, či odtiaľ odídeme dostatočne nasýtení, sme zažili pravý opak. Eko-riad a eko-misky boli príjemným prekvapením, samotná (cca 350-gramová) porcia bola vynikajúca. Z približne desiatich druhov omáčok som zvolil kačacie ragú, priateľka tradičnú bolonskú a neľutovali sme. Za 3-4 eurá sme k tomu dostali milú obsluhu, s ktorou sme prehodili pár slov o pôvode a príprave týchto, pre nás dovtedy nepoznaných, cestovín. Kávu a maškrtu sme stihli v pasticcerii Breda. Obe gastronomické zastávky sú situované na Via Umberto I. Spokojní sme sa vrátili k autu a nasledovala zhruba 8,5 hodinová cesta a návrat do Trnavy v neskorých nočných hodinách. Tomu vravím intenzívne prežitý deň – v centre rovnomennej provincie Padova. 

P.S.: Pri diaľničnom výjazde Padova-est si nezabudnite vziať lístok na mýtnici, je tam dosť nepriehľadne umiestnená, keďže väčšina stanovíšť je cez tzv. Telepass. Inak budete musieť komunikovať s operátorom cez mikrofón v „búdke“, ako sa to stalo mne. :-) A samozrejme, vieme, akí sú Taliani, keď musia stáť 5 minút v rade áut.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Čižnár síce zbavil Trnku mlčanlivosti, ale odmieta ho stiahnuť

Kočnerova nahrávka je na expertíze, Trnku zbavili mlčanlivosti.

Komentár šéfredaktorky

Kočner-Trnka: Ako sa baví šéf gangu s výpalníkom, ktorý začal pracovať na vlastnú päsť

Gorila je podobná trauma ako únos Kováča.

Cynická obluda

Hrdinský prokurátor Trnka

Málokto by sa dokázal Kočnerovi tak vzoprieť, ako hrdinský Dobroslav Trnka.


Už ste čítali?